Už ste niekedy „počuli“ hovoriť vo svojej hlave? Ak máte, potom ste zažili bežný jav, ktorý sa nazýva vnútorný monológ.
Váš vnútorný monológ je tiež označovaný ako „vnútorný dialóg“, „hlas vo vašej hlave“ alebo „vnútorný hlas“ a je výsledkom určitých mozgových mechanizmov, ktoré spôsobujú, že „počujete“ samého seba, ako hovoríte vo svojej hlave bez toho, aby ste hovorili a tvoriace zvuky.
Aj keď je interný monológ bežným javom, nie každý ho zažije. Vedci ešte musia odhaliť, prečo niektorí ľudia často „počujú“ vnútorný hlas a čo to znamená.
Čítajte ďalej a dozviete sa, čo sa o tomto psychologickom fenoméne doposiaľ zistilo.
Každý ho má?
Predpokladá sa, že schopnosť mať interný monológ sa v detstve rozvíja v „súkromnej reči“.
Keď si deti osvoja jazykové znalosti, súčasne sa naučia, ako sa zapájať do interného komentára, keď pracujú alebo sa striedajú počas aktivity. Vnútorné hlasy z detstva môžu prichádzať aj v podobe imaginárnych priateľov.
V dospelosti tento istý typ vnútornej reči naďalej podporuje pracovnú pamäť spolu s inými typmi kognitívnych procesov. Predpokladá sa, že interný monológ vám pomáha plniť každodenné úlohy, ako je napríklad vaša práca.
Napriek tomu nie každý zažíva vnútorný hlas. Možno máte vnútorné myšlienky, ale toto nepredstavuje rovnaký typ vnútornej reči, keď môžete „počuť“ svoj vlastný hlas, ktorý ich vyjadruje.
Je tiež možné mať vnútorný hlas aj vnútorné myšlienky, kde ich v intervaloch prežívate.
Prečo to máme?
Predpokladá sa, že vnútorný monológ je čiastočne riadený vedľajším výbojom, typom mozgového signálu. Pomáha vám rozlíšiť rôzne typy zmyslových zážitkov, ako sú tie, ktoré sú vytvárané interne alebo externe.
Aj keď nemusíte nevyhnutne počuť vnútorný hlas, každý do istej miery zažíva vedľajšie výboje. Pre váš sluchový systém je to obzvlášť dôležité v spôsobe, akým spracúvate sluchovú reč.
Dodatočný výboj pomáha vysvetliť, prečo váš vlastný hlas znie jednosmerne, keď hovoríte nahlas, ale na nahrávke alebo pre iných ľudí môže znieť inak.
Vnútorný monológ vám môže pomôcť počuť svoj vlastný hlas a zároveň potlačiť ďalšie vonkajšie podnety. Môže vám tiež pomôcť usporiadať si myšlienky v čase, keď nemôžete nahlas hovoriť.
Možno si položíte otázky a budete sa k odpovediam prepracovávať ako forma riešenia problému.
Sluchové halucinácie
Počuť svoj vlastný vnútorný hlas nie je samo osebe škodlivé. Ale niektoré formy vnútorného monológu môžu spôsobiť sluchové halucinácie, keď sa domnievate, že počujete hlasy, ktoré tam v skutočnosti nie sú.
Sluchové halucinácie sú niekedy spojené s určitými stavmi duševného zdravia, ako je schizofrénia, ako aj s neurologickými stavmi, ako je Parkinsonova choroba.
Váš vnútorný hlas môže mať tiež negatívne účinky, ak pravidelne pravidelne zažívate sebakritiku. Takéto negatívne „sebahovorenie“ môže ovplyvniť vašu celkovú náladu a sebavedomie.
Príklady vnútorného monológu
- Najbežnejšia forma vnútorného monológu je verbálna, keď v podstate „hovoríte“ sám so sebou. Môžete sa napríklad porozprávať so sebou o problémoch, ktoré vás zaujímajú, alebo si vytvoriť interné zoznamy vecí, ktoré by ste chceli dosiahnuť.
- Vnútorná reč môže pomôcť podporiť pracovnú pamäť. Môžete sa tiež porozprávať sami so sebou, keď si pripravujete prejav alebo prezentáciu, kde si vopred „zahráte“ to, čo hovoríte vo svojej mysli. Ďalším príkladom je prehrávanie pokynov vo vašej mysli.
- Interný monológ môže mať formu aj rozhovoru so sebou. Napríklad si môžete v duchu prehrať konverzáciu, keď sa snažíte vyriešiť problém.
- Interné hlasy môžu prichádzať aj vo forme skladieb, ktoré vám uviaznu v hlave. Alebo si možno v mysli prehráte obľúbený film alebo podcast. Pri čítaní knihy môžete „počuť“ svoj vlastný hlas prechádzajúci cez tieto slová.
Ako prejsť na menej kritický vnútorný hlas
Ak vám bolo povedané, že ste na seba príliš tvrdý, môžete zvážiť zameranie sa na to, čo vám hovorí váš vnútorný hlas.Aj keď je z času na čas potrebné očakávať občasnú sebakritiku, dôsledne kritický vnútorný hlas sa nepovažuje za „normálny“ alebo zdravý.
V čase extrémneho stresu sa môže vyvinúť kritický vnútorný hlas. Niekedy sa to prejavuje aj v podmienkach duševného zdravia, ako sú úzkosť a depresia.
V takýchto prípadoch sa vaša myseľ môže zapojiť do negatívnych samomluv tým, že kritizuje spôsob vašej práce, socializáciu, účasť v rodinných kruhoch a ďalšie.
Aj keď zastavenie negatívneho sebahovorovania nie je také jednoduché ako vypnutie vypínača, dôkladné zapojenie sa do pozitívnejšieho sebahovorovania môže pomôcť prekonať kritické myšlienky.
Môžete si napríklad po celý deň hovoriť krátke frázy, napríklad „Som na tom hodný, na čom záleží“ alebo „Môžem to urobiť.“ Vyskúšajte jednu z týchto mantier (alebo jednu zo svojich) zakaždým, keď začnete počuť negatívne samomluvy.
Pravidelná meditácia môže tiež pomôcť zvládnuť kritický vnútorný monológ. Lekár meditujúci vás môže naučiť, ako odmietnuť negatívne myšlienky, ktoré vám neslúžia dobre, a zároveň vytvoriť lepšiu rovnováhu vo vašich myšlienkových vzorcoch.
Pomôcť vám môže aj to, keď si svoje pocity zapíšete do denníka.
Kedy sa porozprávať s profesionálom
Vo väčšine prípadov nie je vnútorný monológ dôvod na obavy. Ak však neustále prežívate kritické myšlienky na seba, môžete zvážiť rozhovor s odborníkom na duševné zdravie.
Odborník na duševné zdravie môže použiť techniky, ako je kognitívna behaviorálna terapia (CBT), ktoré vám pomôžu transformovať negatívne myšlienky na pozitívne.
Ak však narazíte na interný monológ spojený s ubližovaním sebe, okamžite vyhľadajte pomoc od odborníka na duševné zdravie.
Ďalším dôvodom na obavy môžu byť sluchové halucinácie. Ak máte podozrenie, že vy alebo váš blízky človek máte tieto typy halucinácií, obráťte sa na lekára na lekárske vyšetrenie.
Aj keď lekár pravdepodobne bude predpisovať lieky, presná liečba sa bude líšiť v závislosti od základného stavu, ktorý spôsobuje sluchové halucinácie.
Spodný riadok
Interný monológ znamená viac ako len premýšľanie nad vlastnými myšlienkami. Skladá sa z vnútornej reči, kde môžete vo svojej mysli „počuť“ svoj vlastný hlas a hrať frázy a rozhovory.
Toto je úplne prirodzený jav. Niektorí ľudia to môžu zažiť viac ako iní. Je tiež možné, že vôbec nezažijete vnútorný monológ.
Aj keď sa niektoré formy vnútornej reči považujú za „normálny“ proces, môžu vzbudzovať obavy.
To platí najmä v prípade, že vaše rozprávanie o sebe je pravidelne príliš kritické alebo ak zažívate vnútorné hlasy o tom, že si môžete ublížiť. V takýchto prípadoch je najlepšie obrátiť sa na odborníka na duševné zdravie.
.jpg)
